Niekedy si spomeniem na svoje detstvo a začnem ho porovnávať s detstvom svojich detí.
Keď som bol malý, väčšinu času som trávil na dvore pred panelákom v Petržalke. Hrávali sme hry ako opac-opac či schovku. Ak sa nás nazbieralo viacej susedov hrali sme futbal alebo pozemný hokej. Keď som aj náhodou nenašiel vonku partiu kamarátov zobral som si tenisovú raketu a pinkal si len tak o stenu kotolne.
Ak niečo rodičia potrebovali odo mňa stačilo vyjsť na balkón a zapískať. Ja som prišiel pod bránu a zistil o čo ide. Doma som mal byť vždy keď zasvietilo vonku pouličné osvetlenie. Jediné videohry, s ktorými sme sa v tej dobe hrali, boli tie ruské od firmy Elektonika. Tituly ako No počkaj zajac alebo Kuchár chytá palacinky pozná asi každý môj rovesník.
 | |||
| Videohra môjho detstva |
A ako trávi voľné chvíle môj syn dnes?
V dnešnej Petržalke je to úplne iné. Má len 2 kamarátov s ktorými sa stretáva. Ak sa mi ich podarí dostať von musím stále myslieť na to či sa vráti domov zdraví. Pred pár mesiacmi ho na dvore aj s jeho kamarátom zbili cigáni. Takže teraz sa už von boja chodiť a radšej sedia doma. Nečudujem sa tým deckám, keď doma na nich čakajú výdobytky techniky. Šimík ma vo svojej izbe Playstation 2, PSP, dva počítače, televízor a samozrejme hi-fi vežu. Mobil je už samozrejmosťou. Žiadne vyklopkávanie susedom na dvere, pekne z domu zavolá kamarátovy či je doma.
Nie len naše deti ale aj my sme už od techniky maximálne závislý. Mám strach z toho ako budú žiť deti našich detí. Stačí, že nám vypadne v práci elektrika a skončili sme. Nemôžeme pracovať lebo všetko čo potrebujeme k práci je na elektrinu. Nechajme sa teda prekvapiť kam nás až technika dovedie....
Pripájam jedno foto ktoré hovorí za všetko. Počítače v našej domácnosti:
 |
| No a tu sú naši "pomocníci" |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára