Hi-Tech Family

Niekedy si spomeniem na svoje detstvo a začnem ho porovnávať s detstvom svojich detí.

Keď som bol malý, väčšinu času som trávil na dvore pred panelákom v Petržalke. Hrávali sme hry ako opac-opac či schovku. Ak sa nás nazbieralo viacej susedov hrali sme futbal alebo pozemný hokej. Keď som aj náhodou nenašiel vonku partiu kamarátov zobral som si tenisovú raketu a pinkal si len tak  o stenu kotolne.

Ak niečo rodičia potrebovali odo mňa  stačilo vyjsť na balkón a zapískať. Ja som prišiel pod bránu a zistil o čo ide. Doma som mal byť vždy keď zasvietilo vonku pouličné osvetlenie. Jediné videohry, s ktorými sme sa v tej dobe hrali, boli tie ruské od firmy Elektonika. Tituly ako No počkaj zajac alebo Kuchár chytá palacinky pozná asi každý môj rovesník.

Videohra môjho detstva

A ako trávi voľné chvíle môj syn dnes?

V dnešnej Petržalke je to úplne iné. Má len 2 kamarátov s ktorými sa stretáva. Ak sa mi ich podarí dostať von musím stále myslieť na to či sa vráti domov zdraví. Pred pár mesiacmi ho na dvore aj s jeho kamarátom zbili cigáni. Takže teraz sa už von boja chodiť a radšej sedia doma. Nečudujem sa tým deckám, keď doma na nich čakajú výdobytky techniky. Šimík ma vo svojej izbe Playstation 2, PSP, dva  počítače, televízor a samozrejme hi-fi vežu. Mobil je už samozrejmosťou. Žiadne vyklopkávanie susedom na dvere, pekne z domu zavolá kamarátovy či je doma.

Nie len naše deti ale aj my sme už od techniky maximálne závislý. Mám strach z toho ako budú žiť deti našich detí. Stačí, že nám vypadne v práci elektrika a skončili sme. Nemôžeme pracovať lebo všetko čo potrebujeme k práci je na elektrinu. Nechajme sa teda prekvapiť kam nás až technika dovedie....

Pripájam jedno foto ktoré hovorí za všetko. Počítače v našej domácnosti:

No a tu sú naši "pomocníci"

V tomto príspevku nechcem vynášať žiadne súdy preto sa neprikláňam k ani jednému z detstiev. V každom období človek žije tak aká je momentálna doba. Dnešná je tá Hi-Tech v porovnaní s rokmi osemdesiatymi, no tak isto sa bude môcť zdať o 30 rokov neskôr ako doba kamenná....

Vysvedčenie

Šimi má za sebou prvý polrok 3. ročníka základnej školy a zvládli sme ho na tri dvojky. 

Prvá z dvojek je z matematiky. Škoda tejto známky lebo matematika mu naozaj ide. Celé to prameni z nepozornosti a zbrklosti. Druhá dvojka - angličtina. Tu som ostal zaskočení kedže angličtine sa naozaj venujeme. Na ZRPŠ  mi to oznámila malého triedna učiteľka. Ale moje protesty boli márne nakoľko ho triedna angličtinu nevyučuje. Dosť smutné je aj to, že za pol rok majú žiaci len 3 známky. Stačí ak si žiak raz zabudne domácu úlohu, alebo dostane horšiu známku z nejakej pesničky ktorú sa zabudol naučiť a už to do pol roka na jednotku nevytiahne. Najmenej ma trápi dvojka číslo 3. Tá je z výtvarnej výchovy. Argument som dostal od učiteľky, že Šimi sa stále ponáhľa, vždy je prvý hotový no a najviac jej ležalo v žalúdku keď na tému "zima" malý všetko nakreslil ružovou farbičkou. Vraj zima nieje ružova, ale biela. Celkom dobre som sa na tom zabavil. 

V každom prípade máme cieľ do konca roka to vytiahnuť na samé jedničky. Zatiaľ to však príliš priaznivo nevyzerá a po tom čo včera prišiel domov s 3 zo slovenčiny ako prvou známkou do druhého polroka a dnes opäť s poznámkou, že nemal domácu úlohu budeme musieť prehodnotiť náš vzťah ku škole a vymeniť na pár minút kamarátov za učenie.

Spomienky na teplo

To že nám vyhovuje viac teplejšie počasie ako zima, zima v meste, sa dnes naplno prejavilo. Deti sú bledé ako stena, vonku na vzduchu vydržíme nanajvýš hodinu a tak ak nesedíme doma jedinou našou aktivitou je návšteva detského kútika po prípade nákupného centra. Áno je to tak Aupark, Eurovea či Ikea sú záchranou pred mínusovými teplotami nášho mesta. Má to však aj svoje výhody. Konečne som si počas dlhých zimných večerov urobil poriadok vo svojej zbierke CDčiek, roztriedil potrebné dokumenty papierové aj tie v počítači, zahrali sme si rodinné scrabble či človeče nehnevaj sa.
Dnes sa k chladnému počasiu pridalo aj sneženie a o to bola naša túžba po teple silnejšia. Sedíme s Mamou Evou na gauči, deti už spia a my pozeráme fotky z letných dovoleniek. Záplava nostalgie nenechá na seba dlho čakať...

Práčka

Po tom čo sa nám pokazila práčka (prestala žmýkať) sme boli skoro mesiac bez tohto zázračného vynálezu. Človek si ani neuvedomuje koľko roboty za neho spravia domáci pomocníci. Mama Eva chodila prať k svojej mame a denno-denne som mal ja ako tatko - hlava rodiny na tanieri túto skutočnosť. Padlo rozhodnutie, miesto opravy starej 7 ročnej práčky, kúpiť prítroj nový. A keď už kupujeme novú práčku tak rovno k nej aj sušičku nech jej nieje v kúpeľni tak smutno.